Slovenská literatúra

Slovenská literatúra má bohatú históriu, tiahnucu sa od dôb Veľkej Moravy prvým dielom Proglas od sv. Cyrila^[1]. V humanizme a renesancii tvorili na území dnešného Slovenska hlavne v latinčine a češtine.^[2] a Ďalším veľmi významným obdobím bol romantizmus, počas ktorého sa podarilo v podstate definitívne kodifikovať spisovnú slovenčinu, ktorá sa s malými úpravami používa dodnes. Zaslúžili sa o to najmä štúrovci na čele s Ľudovítom Štúrom. Za základ si vybrali stredoslovenské nárečie, ktoré bolo jazykom ľudu. V romantizme tvorili najmä poéziu. V realizme sa do popredia dostala próza. Napriek tomu, Hviezdoslav, jeden z najznámejších slovenských básnikov, písal v tomto období poéziu. Medzivojnové obdobie reagovalo na 1. svetovú vojnu v tvorbe plurality nových smerov, zopár autorov: Ján Smrek, Laco Novomeský,Jozef Cíger Hronský, Margita Figuli a iní.