Zdravím všetkých milovníkov slovenského jazyka a literatúry. Veľmi sa mi tento blog páči.
Chcem tiež prispieť niečím a nadviažem na literatúru humanizmu.
Stredoveká literatúra a umenie vyrastala na základe feudálneho spoločenského poriadku a pod veľkým vplyvom kresťanského náboženstva.
Myslenie zasiahla náboženská transcendentálnosť, ktorá spočívala vo viere v božský, večný, nadpozemský svet. Pozemský svet a život sa zobrazuje len okrajovo, stáva sa jeho odrazom. Z toho vyplýva i dvojpólovosť umenia. Tá sa prejavuje kontrastmi –> božský – ľudský svet, duša – telo, dobro – zlo. Kresťanstvo neurčovali iba morálku a spoločenské myslenie, ale aj názory na umenie.
Štýl tohto obdobia bol rétorický, jazyk bol veľmi ozdobný, expresívny (citovo zafarbený) a emocionálny. Z trópov (básnická figúra) a figúr sa používalo najmä synonymum, prirovnanie, personifikácia, hyperbola, epizeuxa, anafora a epifora. Autori sa uspokojovali s nezmenenými, parafrázovanými obrazmi, zvratmi, frázami alebo citátmi. Obsah bol menej dôležitý ako forma, ktorá podliehala nemenným, stereotypným obrazom, frázam a citátom. Rozšírenou metódou bola imitácia.
Myslenie zasiahla náboženská transcendentálnosť, ktorá spočívala vo viere v božský, večný, nadpozemský svet. Pozemský svet a život sa zobrazuje len okrajovo, stáva sa jeho odrazom. Z toho vyplýva i dvojpólovosť umenia. Tá sa prejavuje kontrastmi –> božský – ľudský svet, duša – telo, dobro – zlo. Kresťanstvo neurčovali iba morálku a spoločenské myslenie, ale aj názory na umenie.
Štýl tohto obdobia bol rétorický, jazyk bol veľmi ozdobný, expresívny (citovo zafarbený) a emocionálny. Z trópov (básnická figúra) a figúr sa používalo najmä synonymum, prirovnanie, personifikácia, hyperbola, epizeuxa, anafora a epifora. Autori sa uspokojovali s nezmenenými, parafrázovanými obrazmi, zvratmi, frázami alebo citátmi. Obsah bol menej dôležitý ako forma, ktorá podliehala nemenným, stereotypným obrazom, frázam a citátom. Rozšírenou metódou bola imitácia.
